Daniel pochádza z Malaciek. Študoval informatiku a v tomto odbore aj pracuje. Okrem svojej práce má množstvo iných záľub ako je šport, hudba a spev, príroda. Istý čas pôsobil aj ako dobrovoľník pre Dom Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom.

Nedávno som sa zúčastnil istej kresťanskej akcie, na ktorej kňaz počas omše kázal o láske. Povieme si, bežná vec, o čom inom by asi kňaz mal kázať, že? :)  Tento kňaz však tak často používal slovo “láska”, až sa ku mne naklonil jeden kamarát a poznamenal niečo v tom zmysle, že ktovie ako by to vyzeralo, keby to nehovoril kňaz počas kázne, ale taký skutočne mužný chlap… Zamyslel som sa nad tým a uvedomil som si, že najviac o láske hovoril a najviac lásku žil najmužnejší zo všetkých chlapov, akí kedy chodili po Zemi. Ježiš podľa mňa nebol žiadna padavka, žiadny zženštelý chlapček, bol skutočným vzorom muža a napriek tomu (alebo skôr vďaka tomu) nemal žiadny problém povedať svojim priateľom do očí, že ich miluje. Samozrejme, hovoriť to nestačí, ale verím, že to nebol jeho prípad.

Veľmi často chápeme lásku len ako niečo ženské, spojené s materstvom, jemné, emocionálne a citlivé. Áno, aj toto je jedna z tvárí lásky. Ale myslím si, že pravá láska patrí k skutočnej mužnosti, aj v slovách, aj v skutkoch. Umenie lásky spočíva v službe iným, nenechať sa len obsluhovať, ale slúžiť a dať druhým svoj život… Pre mňa konkrétne to znamená ísť pomôcť doma s riadmi, aj keď sa mi nechce vstať od stola. Ponúknuť sa kamarátovi na brigádu na stavbe. Upratať si veci v izbe. Usmiať sa na neznámeho človeka. Usmiať sa na známeho človeka (častokrát ešte ťažšie ako na neznámeho). Pomodliť sa v duchu za dievča na ulici, ktoré k sebe vzhľadom na svoje oblečenie nemá dostatočnú úctu.

Spôsoby služby inému človeku a spoločenstvu sú ako farby v maliarovej palete alebo zvuky nástrojov orchestra, preto môže byť takýmto umelcom lásky každý z nás. Dôležité je v pravý čas použiť tú správnu farbu alebo zvuk, ktoré jeho dielo Lásky práve potrebuje...

Autor blogu: Daniel Zámečník