Volám sa Katka, som z Trenčína zo spoločenstva Južania. Momentálne študujem na vysokej škole v Bratislave a trávim veľmi veľa času u nás v spoločenstve.
Milujem umenie. Už od malička som si bola takmer istá, že som umelec. Chodila som na výtvarnú, spievala som a veľmi ma to bavilo. Stále je to niečo, čo oživuje moje srdce. Raz som však prišla do bodu, keď som začala o sebe pochybovať. Skoro úplne som prestala kresliť. A poznáte to, keď raz prídu pochybnosti a podceňovanie, tak sa ťažšie vracia späť. No všetko sa zmenilo postupom času. Hlavnou zmenou bol Boh a ľudia okolo mňa, ktorí ma začali hnať dopredu. A prišla aj zmena zmýšlania spôsob, ako sa na to pozerať inak. Keď som spoznala viac Boha, tak mi začali ľudia podvedome naznačovať, že mám začať maľovať inak, nie podľa predlôh ako som bola dovtedy zvyknutá, ale prorocky. Pre mňa to bolo veľmi ťažké, lebo som zrazu zistila, že nemám asi takú predstavivosť a to, čo mám v hlave neviem tak do podrobnosti dať na plátno ako by som chcela. Ale aj vďaka tomuto som sa naučila mnohým veciam.
Naučila som sa, že Boh je ten najlepší a najväčší umelec. Jemu sa páči VŠETKO čo namaľujem, čo robím a aká som. A ďalšiu vec, že vždy nemusím naplniť všetky očakávania druhých, ale byť sama sebou. To je umenie.
To čo som sa celým týmto naučila je, že podceňovanie a myslenie si o sebe menej neprináša pokoj ani radosť, ale je to niečo, čo ničí človeka zvnútra. Hoc si to častokrát ani neuvedomuje. Preto sa snažím pozerať sa na ľudí takých akí skutočne sú. To je moje umenie milovať. Pozerať sa na ľudí cez to, čo majú v srdci, nie cez to, čo si oni o sebe myslia alebo ako ich berie okolie. A ukazovať im, že sú dôležití. Nehovoriť zle o nich a hlavne nerozširovať to ďalej, lebo zlé slová sú ako mor. Veľmi rýchlo sa šíria ďalej.. Uvedomujem si, že je to dlhodobý proces. Stále sa mám čo učiť a v čom rásť.
A ako sa snažím žiť toto umenie milovať? Najviac to asi nachádzam v službe druhým. V tom, že sa chcem rozdať pre nich a ak mi to dovolia, tak im aj ukázať to, kým skutočne sú.
Tak ťa povzbudzujem do toho. Ak si o sebe myslíš niečo zlé, ak si myslíš že zlyhávaš vo všetkom, čoho sa chytíš, nevieš nájsť pokoj a zmieriť sa s tým aká/aký si, tak poď teraz do toho prehlásiť pravdu. A najlepšie nahlas! Daj to preč zo seba a len Mu jednoducho ver. Lebo s Bohom ide všetko ľahšie :).
Autor blogu: Katarína Harceková
