Majka pochádza z dedinky Chmeľnica, blízko Starej Ľubovne, ale posledných 13 rokov (s malými prestávkami) žije v Bratislave. Už 6 rokov je členkou spoločenstva Martindom a posledné 3 roky pre neho pracuje na plný úväzok. Tesne pred tým, ako začala pracovať pre spoločenstvo, bola dobrovoľníčkou v Rodinkove (dome prijatia pre rodiny v Belušských Slatinách). Tento polrok ju veľmi silno ovplyvnil v službe ľuďom. Miluje knihy, ticho, samotu, ale aj priateľov, dobré jedlo a kávičku!
Umelci v milovaní sú pre mňa tí, ktorí vedia liečiť tento svet od jeho mnohých chorôb. Ako lekári vedia pozorne sledovať symptómy, nastaviť liečbu a riskovať či liečba zaberie. Poznám kopec takýchto umelcov v milovaní. Milujem sledovať ich príbehy a nechať sa nimi inšpirovať! Sú to ľudia, ktorí liečia vo svete nevzdelanosť, liečia svet od falošných ideológií, od individualizmu a egoizmu, dávajú sirotám domov, hladným jedlo, vykorisťovaným spravodlivú mzdu, deťom navracajú detstvo, ženám ich hodnotu, umeniu jeho pravý zmysel... Pre mňa sú to umelci v milovaní s tým najväčším možným talentom! Všimla som si, že to, čo z nich robí umelcov, sú tri veci: VIDIA – CHÁPU – PRETVÁRAJÚ.
V prvom rade sú to ľudia, ktorí si nezatvárajú oči. Netvária sa, že sa ich veci netýkajú. Naopak! Problémy, ktoré vidia sa ich bytostne dotýkajú. Nezastavia sa iba pri ľútosti, ale stáva sa ich častou hybnou silou. Riskujú svoj komfort, svoje peniaze, často ich meno a imidž. Tí najextrémnejší umelci v milovaní v mnohých okamihoch riskujú aj ich samotné životy (dnes aktuálne mnohí dobrovoľníci v Sýrii). Vedia identifikovať nedostatok, krivdu, klamstvo alebo nespravodlivosť. Odmietajú „kráčať s davom“, sú alergickí na vety typu: „Takto to chodí“, „Nikdy sa to nezmení“, „Sám nič nezmôžeš“. Pretvárajú to, čo niekto poškodil, dopĺňajú to, čo chýba, dotýkajú sa rán, vyčistia čo je hnisavé, obviažu, čo je zranené. Tam kde chýba láska, oni ju svojou prítomnosťou dopĺňajú, tak kde došlo k zneužitiu, oni plačú, tam kde nastalo opovrhnutie, oni v sebe nachádzajú súcit. Tam, kde už iní nevidia človeka, oni prejavujú bratskú lásku.
Srdcom Matky Terezy pohla úplná chudoba a bieda, síce sa mnohé roky pred tým venovala vzdelávaniu indických detí, nestačilo jej to a vybrala sa „za múry kláštora“ za „hranicu bezpečia“ a začala pretvárať to, čo zvyšok sveta chladne obchádzal a tváril sa, že sa ho to ne(do)týka.
Mel Gibson bol schopný vyjsť zo svojej zóny komfortu a riskovať odmietnutia, blbé komentáre a neúspech... V čase, kedy spoločnosť popiera existenciu Boha, dokázal v Holywoodskom biznise vytvoriť verný obraz o utrpení Ježiša Krista a znova pripomenúť celému svetu silu jeho odkazu!
Jean Vanier je typický príklad človeka, ktorí našiel perlu tam, kde ju iní nevideli. „Predal všetko čo mal“, šiel a získal ju! Zriekol sa totiž dobre našlapnutej kariéry profesora filozofie, lebo jeho srdce si získali ľudia s mentálnym postihnutím. Jeho túžba zasvätiť im život ho viedla k tomu, že založil komunitu Archa. Vtedajší svet nevedel nájsť hodnotu v ľuďoch s mentálnym postihnutím. Jean pochopil, že aj oni sú darom pre tento svet! Vo svojich komunitách vytvoril priestor, v ktorom si zdraví a postihnutí sú vzájomným darom a slúžia si navzájom.
Čo mi z toho vychádza? Že praví umelci v milovaní majú akúsi inú optiku videnia! A to je to, čo chcem mať! Chcem to získať! Ak sa na veci začnem pozerať z môjho vnútra, „vyprovokuje“ ma to natoľko, že vyjdem zo svojho komfortu a začnem pretvárať to, čo vidím okolo seba. Potom začnem SPÔSOBOVAŤ ZMENU a PRINÁŠAŤ NÁDEJ. Stanem sa UMELCOM V MILOVANÍ.
Už vyše 13 rokov žijem vo veľkom meste, kde vidím koľko zla v našich životoch spôsobuje prílišná anonymita, ktorá vytvára perfektné podmienky pre individualizmus. Sama na sebe vidím, aké to má dôsledky v mojom živote, že máme čím ďalej tým väčšie tendencie žiť si život „po svojom“, nedávať druhým priestor, aby nám do nášho života vstupovali... Ženieme sa často za falošnou slobodou a rýchlym pôžitkom, čo má za následok povrchné vzťahy, osamelosť a vnútornú prázdnotu.
Preto som sa pred nejakým časom rozhodla, že takto žiť nechcem, a založila som malú komunitu, do ktorej sú pozvaní ľudia, ktorí chcú tiež spoluvytvárať životný štýl blízkych a hlbokých vzťahov. Bývame v malom trojizbovom byte a našimi hodnotami je spoločne strávený čas pri jedle, modlitbe a zdieľaní. Umožňujeme jeden druhému nahliadnuť do našich životov a nechať si do toho „kecať“. Vzájomne sa povzbudzujeme, a keď narážame na naše rozdiely, tak sa jeden druhému nevyhýbame, ale si nedorozumenia vysvetľujeme a učíme sa tak prijímať a milovať svojho blízkeho. Učíme sa tak ako si pred druhými nestavať obranné múry a uzatvárať sa pred druhými, ale naopak, snažíme sa identifikovať a búrať múry v našich srdciach, ktorými bránime druhým ľuďom v tom, aby sa nám priblížili a dovolíme im, aby nás milovali a prijímali takých, akí sme.
Toto je môj spôsob ako sa učím umeniu milovania a ako sa snažím pretvárať moje okolie.
Autorka blogu: Mária Špesová
