Veľmi túžim po tom, aby ľudia vstupovali do toho, pre čo boli stvorení... (Ivana Šalgová)
Veľmi túžim po tom, aby ľudia vstupovali do toho, pre čo boli stvorení. Aby pochopili, že túžby v ich srdci sú tam preto, aby im ukazovali smer, ktorým kráčať. Nie sú tam preto, aby nám neustále pripomínali niečo, čo nikdy nedosiahneme. Možno niekedy nezapadajú do očakávaní, ktoré na nás má naše okolie alebo kráčať za nimi nie je práve ekonomicky výhodné, ale verím, že pokiaľ ostaneme verní našej vlastne autenticite, skôr či neskôr uvidíme, že sme urobili veľmi dobré rozhodnutie. Veľmi dobre to podľa mňa vystihuje jeden známy výrok: “Neklaď si otázku, čo potrebuje svet. Opýtaj sa seba, čo ťa oživuje a choď to robiť, pretože svet potrebuje ľudí, ktorí ožili.” Áno, na našej ceste potrebujeme kráčať s ohľadom na druhých, trpezlivo, múdro a nie sebecky. Ale nemôžeme sa ani nechať ubiť a oklieštiť očakávaniami druhých a zabúdať na to, kto sme.
Milujem rozmanitosť s akou nás Boh stvoril a milujem to, že každého napĺňa a teší niečo iné. Každý z nás vidí veci inak, má rozdielne túžby. Niekto chce zmeniť celý svet a niekto si chce otvoriť pekáreň. A to je skvelé!
Myslím, že každý z nás vo svojom srdci cíti volanie po mieste, na ktorom bude naše srdce absolútne živé. Vieme, že je niečo viac, ako len miesto, kde raz budeme zamestnaní, že existuje miesto, pre ktoré sme povolaní. V mojom živote bolo veľké množstvo momentov a ľudí, ktorí ma formovali. Boli v ňom ľudia, ktorí ma učili vidieť a milovať krásu a ľudia, ktorí ma učili počúvať a spoznávať príbehy veľkého sveta. Momenty, ktoré sa mi zdali byť úplne obyčajné, no dnes viem, že na ne nikdy nezabudnem. Zanechali v mojom srdci príliš hlboké stopy a formovali vo mne to, čo by som dnes nazvala mojim poslaním. Prebudili vo mne túžbu objavovať, spoznávať a prinášať príbehy. Boh mi stále viac ukazuje moje talenty a stále jasnejšie mi ukazuje, čo chce konať v mojom živote. Vždy som vedela, že ma veľmi baví písať a tvoriť a podľa toho som si vyberala aj školu. Kdesi v začiatkoch som počúvala iba to, že toto ma nikdy neuživí a mala by som sa radšej venovať niečomu serióznemu. Neskôr sa písanie a tvorba stali mojou dobrovoľníckou službou a dnes sú mojou prácou. Milujem skladať dokopy slová a zároveň hľadať, posolstvá, ktoré môžu moje texty priniesť. Je to pre mňa niečo, vďaka čomu môžem slúžiť ľuďom okolo mňa, povzbudzovať a ukazovať im nový pohľad na veci.
A myslím, že v mojom písaní som ešte nevstúpila do plnosti môjho potenciálu a to, čo žijem dnes, je zatiaľ len taká ochutnávka. Viem, že keď budem nasledovať Boha, veci v mojom srdci budú kvitnúť a ja budem stále viac rozumieť tomu, kto som a k čomu som povolaná. Už dnes sa chcem tešiť na to, čo ma čaká za zákrutou. Tam, kam dnes ešte nedovidím. Verím, že každého z nás čakajú dobré veci, len sa nemôžeme nechať zneistiť tým, že ich dnes ešte nevidíme a neprestať kráčať vpred. Aj ty si jedinečný a dôležitý a tento svet ťa potrebuje so živým srdcom! Teš sa z toho, kto si, lebo nikto nesníva také sny, aké snívaš ty.
Autor blogu: Ivana Šalgová
