V dňoch 28.- 30. augusta 2014 farská rada zorganizovala prvý ročník farského tábora pre deti. V prvý deň tábora 25 detí navštívilo Lednický a Považský hrad. Zoznámili sa s históriou hradov, tvorbou keramiky a vyskúšali si aj prípravu jednoduchých placiek. Hlavným miestom, teda táboriskom bola chata v areáli tábora Chachaland v Podskalí. V podvečer prvého dňa bola pre deti prichystaná nočná hra, kde deti zdolávali rôzne úlohy a preverovali svoju odvahu. Za statočnosť boli všetci odmenení. V piatok po raňajkách viedli kroky detí a ich vedúcich do neďalekej dedinky Podskalie na Ekofarmu, kde deti previedol osobne sám farmár. Na farme chovajú kravy, kone, včely a pestujú liečivé bylinky. Med a bylinky vo forme čajov predávajú vo svojej predajni. Deti mali aj možnosť zajazdiť si na koníkoch. Po návrate do tábora prebiehala v areáli olympiáda s rôznymi súťažami a deň bol ukončený spoločnou opekačkou. V sobotu, posledný deň tábora sme sa vydali na spoločnú túru na blízky Podskalský Roháč. Túru s nami absolvoval aj náš pán farár, ktorý nás prišiel do tábora pozrieť. Z Roháča sme mali pekný výhľad nielen na Podskalie, areál tábora, ale v diaľke sme videli aj Vršatec a vrch Kľak. Touto túrou sme ukončili farský tábor a šťastlivo sme sa vrátili domov. Deťom sa tábor veľmi páčil a už teraz sa tešia na ten budúci.

Foto a text: Kamilka a Zuzana Kvasnicové

No a ja chcem týmto poďakovať všetkým, ktorí nezištne obetovali svoj čas a pohodlie v prospech takejto akcie.

________________________________

S odstupom času nám ešte svojim článkom prispela aj Monika Martinisková s Jankom Porubčanom, im ďakujeme a Vám prajeme príjemné čítanie!

Spomienky na leto

I. Farský tábor 2014

Od poslednej farskej porady prešlo niekoľko dní a prišiel čas uskutočniť to, čo sme si niekoľko dní plánovali. Krátko pred 9 hodinou sa vo štvrtok ráno zišla skvelá skupina ľudí, kde sa vek len ťažko odhadoval, pretože pri vidine dobrodružstva sme sa razom všetci zmenili na deti, ktoré túžia po dobrodružstve. A ani pár farár nebol výnimkou . Dal nám požehnanie na cestu a autobus vyrazil smer hrad Lednica. Tam nás totiž čakalo prvé dobrodružstvo. Asi sme prešli cestou v čase, pretože sme sa zrazu ocitli na pravom stredovekom hrade. Keďže nás bolo pomerne dosť, rýchlo sme sa rozdelili na dve skupiny a prvá sa vydala dobývať hrad a druhá si skúsila, ako sa žilo a varilo v stredoveku.
Rozprávanie o histórií hradu, v ktorom vynikli najmä povesti o zbojníkoch zaujali a výhľad z ruín hradu nám takmer vyrazil dych. Vietor nám postrapatil vlasy a z diaľky na nás pozerali pasúce sa kozy. Keďže sme hrad dobyli pomerne ľahko, pokračovali sme v objavovaní smerom na Lednické bralá. Malé i veľké nôžky neohrozene stúpali po strmom chodníku a keď dochádzali sily či nebodaj sa pošmykla noha, vždy bola blízko pomocná ruka či úsmev kamaráta či kamarátky, ktorý pomohol dostať sa vyššie. Bol to dobrý pocit, keď mi jedna členka našej party podala ruku, aby sa mi nešmýkalo dolu kopcom. Ďakujem Lila ;–) Po nakŕmení brušiek dobrými plackami, ktoré nám vyrobil Janko, Zuzka, Alenka a ďalší skvelí kuchári a kuchárky, sme vytvárali krehké bubliny. Naučil nás to Pavel podľa svojho tajného receptu. 
Po všetkých dobrodružstvách sme sa rozlúčili s Lednicou a vydali sme sa smerom na Považský hrad, kde náš stredoveký deň pokračoval. Cesta na hrad sa kľukatila a ako sa zdvíhal kopec, pomaly nás opúšťali sily. I keď, na niektorých prípadoch, to nebolo vidieť. Že Tomáš  Na hrade nás uvítal pán kastelán a v priestore paláca nás oboznámili s veľmi zaujímavou históriou hradu. Považský hrad nebolo len tak jednoduché dobyť. Týmto by som chcela poďakovať Mirovi Tichému za jeho ochotu podeliť sa o zaujímavosti o hrade.
Po rozlúčke s osádkou hradu, kde sme takmer prišli o časť našich účastníkov, sme sa ľahkým krokom vydali vpred ďalšiemu dobrodružstvu. Dolu nás už čakal usmiaty pán šofér a bezpečne nás doviezol do RZ Podsakalie. 
Keď sme objavili našu chatu a našli to, čo nám doma nabalili, išli sme sa prejsť po areáli, kde nás čakalo veľa prekvapení. Rozpŕchli sme sa a dokonca sme sa takmer vykúpali v bazéne  Po výdatnej večeri sme sa všetci stretli v spoločenskej miestnosti. Nik nevedel čo nás čaká. V prítmí noci sa na nás nachystalo poriadne nočné dobrodružstvo. Pri svetle fakieľ nás čakala nejedna ťažká otázka, ale všetci sme ich hravo zvládli. Ani pár strašidiel v tajomnom lesíku nás neodradilo od dokončenia tohto dobrodružstva. Nakoniec sme sa našťastie všetci opäť stretli v spoločenskej miestnosti našej chaty.
Na druhý deň nás čakal pomerne náročný program. Hneď po raňajkách nás čakala návšteva ekofarmy. Po ceste sme sa kochali krásnymi domčekmi i psíčkami. Prešli sme celou dedinkou a na jej konci nás už čakal pán farmár, ktorý nám predstavil farmu a všetkých jej obyvateľov. Prvé čo nám ukázal, boli kravičky, ktoré tu pán farmár chová už niekoľko rokov. Po nich nasledovala bylinková záhrada, kde pestuje bylinky, ktoré liečia. Na kvietky byliniek lietajú včielky, ktoré chová za rohom. Je ich viac ako 20 rodín! Najviac nás však zaujali koníky, na ktorých sme sa takmer všetci nebojácne povozili. Koníky na nás zvedavo kukali aj spoza ohrady farmy. Po obhliadnutí celej farmy sme si všetci pochutnali na drienkovom mede, po ktorom sa len tak zaprášilo. Na ceste späť do chaty sme sa zastavili ešte v miestnom pohostinstve na dobrú zmrzlinu 
Poobede sme sa pustili do rôznych súťaží, ktoré boli súčasťou veľkej Olympiády. Chodili sme na chodúľoch a skákali vo vreciach. Súťaže boli zaujímavé a nakoniec sme všetci hrali futbal. Dokonca sme mali i rozhodcu! Po večeri sme sa k nám pripojil pán farár a spoločne sme odmenili najlepších súťažiacich – teda všetkých súťažiacich, ktorí sa zúčastnili hier a preukázali tým svoju statočnosť a silu. Po udelení cien sme sa presunuli k ohnisku a spoločnými silami sme založili ohník. Kto mal chuť mohol si opiecť špekáčiky alebo slaninku. Pri svetle ohňa a fakieľ sme si rozprávali vtipy, strašidelné príbehy, povesti a dokonca odvážnejší nám predviedli i divadlo. Krátko po desiatej hodine sme sa odobrali späť do chaty, no hlasy detí i organizátorov zneli ešte dlho do noci. 
Po náročnom dni sa nám o niečo horšie vstávalo, ale keď sme po raňajkách zmobilizovali sily, vydali sme sa opäť spolu s pánom farárom na výšľap smer Podskalský roháč. Cesta sa mierne zdvíhala a po ceste sme doplňovali ubúdajúce sily jedením drienok  Keď sme dorazili ku skalám, cesta sa zúžila a výstup sa stal o niečo náročnejší. Nik sa však nezľakol a nebojácne sme pokračovali vo výstupe na vrchol kopca. Cesta sa naďalej dvíhala a keď sme si mysleli že už už sme v cieli, cestu nám prekrížili veľké spadnuté balvany, ktoré sa takmer nedali prekonať. Zopár odvážlivcov ich podliezlo a cez úzku štrbinu sa dostali až na vrchol kopca. Odmenou za prekonanie prekážok im bol nádherný výhľad z vrcholu kopca na okolitú krajinu. Na kopci na nás pozerali zvedavo nielen vtáčiky, ale i motýle. Cesta z kopca ubiehala rýchlo. Po vzostupe z kopca sme sa všetci stretli pri miestnej kaplnke, kde sme spevom i modlitbou poďakovali Pánu Bohu za pekné chvíle na tábore.
Po obede nás už čakalo iba balenie sa domov. Po krátkej rozlúčke s RZ Podskalie sme nasadli na autobus a vydali sa smer Košeca, kde nás už čakali rodičia.
Týmto by som sa chcela poďakovať nielen pánu farárovi, ale i všetkým organizátorom a i ostatným ľuďom, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli či už s prípravou alebo i organizáciou I. farského tábora a i rodičom za prejavenú dôveru. Dúfam, že sa v rovnakom a i väčšom počte stretneme opäť o rok!
 

Doporučujem ešte raz pozrieť aj fotogalériu, sú tam krásne fotky bublín, čo robili deti!