Aj tento rok sme mohli stráviť nezabudnuteľný večer v chráme. V piatok 2. júna sme totiž v rámci akcie „Noc kostolov“ aj v našej farnosti mali pripravený krásny program, plný hudby aj poučenia. Večer začal svätou omšou, veď to je ten hlavný účel ku ktorému každý chrám slúži a tak nás vlastne sám Pán Ježiš uviedol do plnosti tohto večera, ktorého hlavnou myšlienkou bola láska.
Na úvod nám zahrali dve mladučké farníčky na organe, hrali na ňom po prvý krát v živote, ale je jasné, že hudba je im blízka, hrali krásne a budeme sa modliť aby nám pripravili ešte veľa takých chvíľ. Nasledovala už „stálica“ košeckej farnosti – kresťanský spevokol. Oslávili svojimi piesňami našu nebeskú Matku a pridali ešte niekoľko piesní zo svojho repertoáru, myslím, že potešili všetkých prítomných veď ten potlesk hovoril za všetko. Program sa naplno rozbehol, prednáška o histórii sakrálnych stavieb v našej farnosti, hudobné vystúpenia detského spevokolu, scénka o živote svätej Agnesy, mladí „birmovanci“ – tí síce už majú pár rokov birmovku za sebou ale sú úžasní v oslave Pána dokonca aj na cigánsky rytmus. Pán farár pridal prednášku o prikázaných aj neprikázaných sviatkoch. V úplnom úžase sme zostali z nádherných tónov pri hre na organ sprevádzanej husľami v podaní učiteľa organovej hudby a husľovej virtuózky. Nie som znalec vážnej hudby, toto ale moju dušu povznieslo do úplne novej dimenzie. Krásne melódie, vynikajúci prednes, nikdy by som neveril, že niečo také budem počuť v našom kostole... A nebol som sám, tie ovácie nepotrebujú komentár.
Na záver pán farár vyložil k adorácii najsvätejšiu Oltárnu Sviatosť. V atmosfére krásnej hudby predniesol prosby za naše rodiny a celú farnosť a v tichu sme sa poďakovali aj za tento krásny večer. Vďaka ti Pane. Za všetkých, ktorí tento večer pripravili a slúžili nám každý svojim spôsobom podľa charizmy ktorú dostal a nenechal si ju pre seba. Veď aj v Písme čítame že všetky dary sú na službu a budovanie. A tak to aj bolo.
Nakoniec sme sa mohli občerstviť pripraveným pohostením a ochutnať aj omšové víno. Pán farár pripravil naše slovenské a aj grécke na porovnanie. Uhádnite, ktoré bolo sladšie?

Ďakujem Pánu Bohu, že som tam mohol byť, že máme vo farnosti ochotné duše, že nikto nehľadal svoju slávu ale vo všetkom bola oslava Boha na prvom mieste. Na takýto večer by mohla byť právom hrdá každá katedrála!

Foto: