V dňoch 18. - 22.8. boli deti z farnosti na letnom tábore v Starej Bystrici, prečítajte si ako sa im vodilo!
Aj keď nás do druhého farského tábora vyprevádzalo upršané počasie, nič to neubralo na našom nadšení a s nedočkavosťou, čo nás čaká najbližších päť dní sme nastúpili do pristaveného autobusu.
Po asi dvojhodinovej ceste sme dorazili na miesto nášho pobytu. Privítalo nás príjemné počasie i Maťko ,majiteľ areálu, v ktorom sme bývali. Keďže sme mali naplánovanú návštevu rodiny, ktorá sa venuje chovu pstruhov, vyložili sme kufre a tašky z autobusu a ten nás ešte doviezol do susednej dediny Klubina. U tety Aničky Čimborovej nás už čakal chutný obed. Obdivovali sme jazierko plné pstruhov. Najviac sa nám páčilo, ako doslova vrela voda pri ich kŕmení. Posedeli sme si a započúvali sa do príbehu o Noemovi a jeho arche. Zároveň si každý vylosoval meno niektorého z účastníkov tábora, o ktorého sa má počas celého pobytu starať ako jeho „ Strážny anjel“. Uhádne na konci tábora každý kto bol jeho strážnym anjelom?
Späť do areálu tábora sme sa vybrali po cyklochodníku, ktorý spája obce Klubina a Stará Bystrica. Poniektorí odvážlivci si spestrili trasu prechodom cez rieku, kde voda poniektorým siahala až vyše kolien. Po príchode sme sa ubytovali v pripravených chatkách. Čas do večere niektorí strávili oddychom, niektorí hraním futbalu či obdivovaním zvieratiek patriacich majiteľovi. O zvieratká sa deti mohli starať a za odmenu mali možnosť počas celého pobytu jazdiť na koníkovi. Po chutnej večeri sme mali stretnutie v spoločenskej miestnosti, ktorú nám zapožičalo miestne Centrum voľného času. Tu sme sa hrali, zoznamovali a vyrábali menovky na chatky. Príjemne unavení sme sa uložili do perín a tešili sa na ďalší deň.
V stredu ráno po dobrovoľnej rannej rozcvičke a po raňajkách sme mali naplánovanú túru na blízky kopec Bobovec a vyhliadkovú vežu na ňom. Nenáročnú cestu zvládli aj menší členovia našej výpravy a po dvojhodinovom výstupe sa nám naskytol pohľad na peknú murovanú vežu. Z veže bol pekný výhľad na Starú i Novú Bystricu a na okolité kopce. Po krátkom oddychu sme sa vydali na spiatočnú cestu druhou stranou kopca. V tábore nás už čakal pripravený chutný obed. Popoludnie sme strávili v spoločenskej miestnosti výrobou karnevalových masiek na plánovanú piatkovú diskotéku. Kto mal masku hotovú vyrábal náramky pre seba alebo ako darček pre člena rodiny. Po večeri sme sa vybrali na večernú prehliadku Slovenského orloja, o ktorom nám zaujímavo porozprával náš hostiteľ Maťo, ktorý vedie aj tunajšie turistické informačné centrum. Prešli sme sa po parku sv. Floriána, v ktorom sme mohli obdivovať farebnú fontánu. V okolí fontány sme si všimli v zemi osadených trinásť pečatí, na ktorých sú zaznamenané najväčšie nešťastia a katastrofy, ktoré postihli miestnych obyvateľov. Po večernej prechádzke sa nám moc nechcelo ísť do postelí, ale vedúci nás do nich z nejakého nám neznámeho dôvodu posielali. To, čo si pre nás pripravili, sme ani vo sne netušili. Po 22:00 hodine nás začali vedúci postupne po chatkách budiť s tým, že sa stratila jedna naša kamarátka. Celý vystrašení a vyľakaní sme sa vydali do noci hľadať stratené dievča. Keď však na nás spoza kopy dreva vyskočil „duch“, zistili sme, že naši vedúci nám pripravili nočnú hru. Veru, nebolo nám všetko jedno. S určitosťou zaznela nejedna modlitba s prosbou o pomoc a ochranu. So strachom, čo nás čaká na konci tmavej cesty. Pri svetle bateriek nachádzali sme indície a čelili ďalším strašidlám. Indície nám napovedali a nútili nás premýšľať o tom, kto nás čaká na konci cesty. Každá skupinka úspešne dorazila do cieľa a všetci zhodne vyriešili a zistili, že na nás čaká Biela pani, ktorá nás za odvahu odmenila pokladničkou s pokladom. Po tom, čo sa naše vystrašené telíčka ukľudnili, vybrali sme sa spoločne späť do tábora. Veru, niektorí z nás mali aj strach, čo len oko zažmúriť, ale únava nás nakoniec všetkých zmohla a o chvíľu zavládlo všade naokolo ticho.
Štvrtkové dopoludnie sme strávili v areáli tábora pri športe i tvorení v spoločenskej miestnosti. Ujo Maťo nám nabalil obedové menu do tašiek a o 13:30 hod. už na nás čakal pri orloji autobus, ktorý nás zaviezol do Kysuckého skanzenu. Od tety, ktorá nás sprevádzala skanzenom, sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí zo života ľudí v minulosti. Porozprávala nám o remeslách, ktorými sa živili, i o ich zvykoch. Videli sme domy, v ktorých bývali, pracovali i náradie a nástroje, ktoré používali. Po prehliadke skanzenu sme sa previezli vláčikom po zachovalej železničnej trati, ktorú v minulosti používali hlavne na zvážanie dreva z miestnych lesov. Návštevu v skanzene sme zakončili šantením na detskom ihrisku. Po príchode do tábora na nás už čakal náš pán farár. Aby sme pobyt v tábore prežili aj duchovne, slúžil pre nás i miestnych obyvateľov sv. omšu v blízkom kostole. Členovia detského spevokolu svojim spevom spestrili priebeh omše. Ten, kto nechcel v tento večer ísť do postele s prázdnym bruchom, musel si svoju večeru čiastočne prichystať. Čakali nás nakrájané špekačky, slaninka, zelenina a ďalšie pochutiny, ktoré patria k správnej opekačke. Pri táboráku sme si zaspievali, rozprávali vtipy, veselé i strašidelné príbehy.
Piatok sa niesol v športovom duchu. Dopoludnia bola pre nás pripravená táborová olympiáda. Za absolvovanie jednotlivých disciplín sme získavali pečiatky a za vyplnenú kartičku nás čakali rôzne odmeny. Popoludnie niektorí trávili finišovaním na karnevalovej maske, niektorí hrou futbalu ktorý si zahrali s miestnou mládežou. Krátko pred ôsmou hodinou večer schádzali sa rôzne zvieratká do spoločenskej miestnosti, presne tak ako na Noemovej arche. Mohli ste tu stretnúť mačky, leva, žirafy, prasiatko, ovečku a ďalšie. Na úvod diskotéky sa jednotlivé chatky predstavili so svojim krátkym programom stvárnenia príbehu Noemova archa. Stvárnenia boli rôzne, recitované, pantomimické, hudobné. No a potom sme už len tancovali a tancovali až sme od únavy skoro nevládali ani do postelí doraziť.
A už tu bola sobota, deň nášho odchodu domov. Po raňajkách sme pobalili kufre a čakali na nášho pána farára. Ten sa s nami vybral na krátku túru miestnou dolinou, na konci ktorej je postavený kríž a malý amfiteáter v ktorom nám odslúžil sv. omšu ako poďakovanie za pekne prežité dni v tábore. Na omši mohli výnimočne miništrovať aj dievčatá. No a nastal čas odchodu. Rozlúčili sme sa s Maťom, tetami kuchárkami a plný nových zážitkov vydali sme sa na cestu domov. Už teraz sa však tešíme na ďalší tábor.
Napísala a fotografovala Z. Kvasnicová