O hľadaní a objavení môjho a verím, že aj vášho pokladu, ktorý sa mi vo veľkom podarilo odkryť na národnom stretnutí mládeže P15 v Poprade.

Národné stretnutie mládeže P15 - podujatie, na ktoré sme sa tak dlho pripravovali je síce už za nami, ale ešte stále živé v spomienkach tisícok najmä mladých ľudí, ktorí sú už doma a sú vďační za to, že sa môžu osamote osprchovať alebo sa vyspať na posteli... :D Iní, a tých je podstatne menej, ešte makajú v Poprade a upratujú, spratávajú, čistia...:) (týmto im vyjadrujem veľkú vďaku a obdiv, lebo to sú tí, čo skutočne dokončia toto veľké dielo).

Prešiel deň po tom, čo sme spolu strávili posledné chvíle na P15 a ja by som sa rada podelila o môj P15ohľad...

V stredu, 29. júla som vystúpila s mojimi kamarátkami na zástavke v Poprade. Keďže sme boli všetky ženy a ja zvlášť vynikám  mojím aboslútne slabým zmyslom pre orientáciu v priestore, naša cesta do školy, v ktorej sme sa mali ako animátorky zaregistrovať bola pomerne dlhá a náročná :D (opäť vyjadrujem veľkú vďaku dievkam Miške a Zuzke z info, ktoré nám pomohli nájsť školu s registráciou).

Netrvalo dlho a my sme sa nechali vtiahnuť do atmosféry príprav, atmosféry spoločenstva a modlitby, atmosféry Ducha Svätého... Začala som sa veľmi tešiť z toho, že som sa dala do služby a mohla tak poskytnúť kúsok zo seba do Božieho diela pre mládež na Slovensku. Každou chvíľou prípravy vrcholili a čím viac som mala do služby dať, tým viac som pociťovala, že som obohatená ja sama.

Prišiel piatok a mesto sa začínalo hmýriť množstvom ľudí s úsmevom na tvárach a náramkami na rukách. V aréne sa začal otvárací ceremoniál, potlesk bol hlasnejší, nadšenie ľudí sa stále viac kumulovalo. Pochod cez mesto a zbierka šatstva, slávenie svätej omše, stretnutie v skupinkách, krížová cesta... To všetko prebehlo úžasne, tak ako aj celý sobotňajší program s EXPO alebo nedeľa a jej nádherná súčasť -pozývanie na Svetové dni mládeže v Krakove. My dobrovoľníci sme sa ešte stretli s našimi biskupmi, dostali sme požehnanie a poďakovanie za našu službu. Nato sme sa všetci rozlúčili a my sme utekali  za jemného dažďa po veci do školy, v ktorej sme boli ubytované. Nasadli sme do auta a večer som už bola doma, unavená, ale radostná.

O čom to ale celé bolo? Na čo som prišla? Veď celú P15 sme mali hľadať poklad... Čo ním bolo? Mnohokrát zaznelo, že sú to naše srdcia, je to Boh, Kristus v Eucharistii, spoločenstvo... Pokladov na odhalenie bolo dosť, veď nám ako animátorom to všetko vysvetľovali, spoločne sme si počas príprav prechádzali naše stretnutia v skupinke, témy, o ktorých sa malo hovoriť a poklady, ktoré sme mali nájsť. Počas sobotňajšej modlitby sme každý z nás napísali alebo nakreslili na kúsok papiera o našom poklade. Ja som to urobila tiež a nemala som s tým problém, veď nebolo treba dlho rozmýšľať. Môj skutočne najväčší poklad? Viera +. Rodina <3. Spoločenstvo :). Papierik som poskladala a vhodila do nádoby pred oltárom ako všetci ostatní.

Dnes však rozmýšľam, spomínam na všetky dojmy z P15 a prichádzam na to, že je obrovský poklad, ktorý sa mi plne odkryl, ktorý som našla osobne ja...

Stretnutie s Bohom, priatelia, program, zážitky a všetko čo na mňa čakalo bolo sprostredkované mnohými ľuďmi, ktorí na tom pracovali. Kto to všetko ale zastrešoval, kto za to prebral zodpovednosť? Kto nám vysluhoval sviatosti, hovoril slová povzbudenia, priniesol medzi nás Eucharistiu? Kto nám robil spoločnosť a túžil nám tiež svojím spôsobom slúžiť? Kňazi a zasvätené osoby. Dovolím si povedať, že to, čo vzniklo medzi mládežou a zasvätenými osobami, bolo skutočne Bohom veľmi požehnané. Myslím, že mnohí mladí pocítili veľké priajtie a rovnako verím, že to cítili aj rehoľníci alebo kňazi zo strany mladých. Som rada, že my mladí sme mali možnosť prísť bližšie k predstaveným a zasväteným v Cirkvi a nachádzať v nich vzory. Nech je chvála Pánovi, že je stále prítomný v Cirkvi, že ju posväcuje a pretvára. Za seba a verím, že všetkých mladých z P15 chcem vyjadriť obrovské poďakovanie bskupom, kňazom, rehoľníčkam a rehoľníkom, že im záleží na mládeži na Slovensku, že sa rozhodli vziať národné stretnutia mládeže do svojich rúk a tým poukazujú i na pápeža Františka, ktorý má pre mladých zapálené srdce.

Mojím objaveným pokladom je CIRKEV a jej predstavení na Slovensku, ktorí aj P15-tkou vydávajú svedectvo o tom, že im na nás mladých záleží. Všetci vytvárame Cirkev, ale všetci sme hriešni. Teraz sa však stalo to, že sme spojili naše srdcia a túžby a vytvorili tak nádhernú a jednotnú rodinu, ktorá sa spoločne modlila k nášmu Bohu, a ten očistuje naše srdcia, aby sme Ho mohli uzrieť...

Vďaka Bohu, Cirkvi a všetkým, ktorí do nej patria a pripravili toto podujatie plné drahocenných pokladov!