« Späť

Overujem Tvoju ochotu

Overujem Tvoju ochotu

Overujem Tvoju ochotu trpieť pre mňa. Overujem ju pri každom človeku - ale pri Tebe zvlášť. Pri Tebe denne. (Jn 20,19-31)

Akosi neviem veriť láske, ak nie je ochotná znášať bolesť. Neviem ju inak vidieť. A niekedy ma napadne, že keby aj nikto na svete nepotreboval Tvoje ukrižovanie, ja som ho potrebovala zažiť.
Potrebujem vedieť, že ani toľká moja zloba a krutosť Tvoju Lásku neumenšila.
A stále to overujem. Ohmatávam.

Akosi ťažko znášam, keď iní dostávajú z Tvojej blízkosti a ja nie. Nie je v tom pýcha, ani túžba vyrovnať sa, len večná neistota "miluješ ma vari menej?" Nie, viem, že nie! Prečo teda aj mne nie rovnako?
Spolu s Tomášom nehovorí zo mňa neviera v zmŕtvychvstanie, ako skôr neviera v OSOBNOSŤ Tvojej lásky ku mne. Neznesiem predstavu, že miluješ iba stádo a plus-mínus jedna ovečka hore-dole. Nevšimol si si vari, že tam chýbam ten večer? Je Ti to vari jedno?? Ja Ťa predsa tiež potrebujem vidieť - i keď mi je ťažko veriť, že by kvôli mne znovu prišiel Ten, ktorý bol ochotný zomrieť. Aký paradox...
Neváhal si zomrieť - a neváhaš sa vrátiť. O tomto je Nedeľa Božieho Milosrdenstva. Vo dverách nezastali blčiace oči s výčitkou: "Prečo si neuverila, keď Ti to všetci ostatní potvrdili?" Postavil si sa priamo predo mňa s natiahnutou rukou; nechal si ma znovu ohmatať bolesť, ktorú si bol ochotný prijať. Veď čo by si pre mňa neurobil?

A ja overujem. Denne. Denne skúšam rany, denne sa pýtam, či som sa Ti v dave nestratila, nerozmazala, či si stále výsostne osobne všímaš Janku.

Overujem. A denne žijem Nedeľu Tvojho milosrdenstva.